Cirkvi a náboženské spoločnosti v každej spoločnosti, v každej historickej etape jej vývoja zaujímali svoje nezastupiteľné miesto. V súvislosti s politicko-spoločenskými zmenami, ktoré nastali na Slovensku, vystúpila do popredia aj nutnosť uvedomiť si význam cirkví a náboženských spoločností, ich postavenie a funkciu, chápať ich ako nevyhnutnú súčasť nielen sociálnej štruktúry, ale ako významný prvok pri formovaní duchovného vedomia jednotlivca i národa. Základným predpokladom k novému etablovaniu sa cirkví a náboženských spoločností je zákonná úprava ich postavenia.

Na Slovensku je garantovaná náboženská sloboda svojím najvyšším zákonom - Ústavou Slovenskej republiky, Ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd, zákonom č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Tieto právne normy upravujú slobodu svedomia a náboženskej viery a poskytujú garancie pre dodržiavanie týchto základných ľudských práv a slobôd. Zároveň sú aj výrazom záväzného prijatia a rešpektovania medzinárodných záväzkov. V súlade s uvedenými princípmi upravujú zásadné podmienky vzťahu štátu a cirkví.

Ústava Slovenskej republiky, ktorá rešpektuje Listinu základných práv a slobôd, deklaruje Slovenskú republiku ako štát laický, ideologicky a nábožensky neutrálny, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Avšak kresťanstvo a kresťanský hodnotový systém je v zmysle cyrilometodskej tradície integrálnou súčasťou národnej identity. Zásadné otázky vzťahu štátu a cirkví upravuje už spomínaný zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Okrem poskytovania záruk pre dodržiavanie slobody svedomia a náboženskej viery a definovania postavenia cirkví upravuje tiež niektoré podmienky registrácie cirkví. Ďalšie podmienky registrácie určuje zákon NR SR č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

Otázky finančných vzťahov štátu a cirkví sú doposiaľ upravené zákonom č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení zákona č. 16/1990 Zb., ktorým bol zrušený dozor štátu nad cirkvami a v znení zákona č. 522/1992 Zb. Okrem týchto uvedených zákonov sú v oblasti vzťahov štát - cirkev aj ďalšie normatívne právne akty, ktoré upravujú rôzne okruhy problémov. Z tých dôležitejších treba spomenúť zákon NR SR č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení neskorších predpisov /reštitučný zákon/ a zákonné opatrenie Predsedníctva SNR č. 211/1990 Zb. o usporiadaní majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach cirkví a náboženských spoločností vykonáva v zákonom vymedzenom rozsahu štátnu správu na úseku cirkví a náboženských spoločností. Nie je však ich nadriadeným orgánom, ani neriadi ich činnosť. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti sú právnickými osobami s vlastnou štruktúrou, orgánmi, vnútornými predpismi a obradmi. Môžu sa vzájomne združovať, vytvárať komunity, rády, spoločnosti a podobné spoločenstvá. Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä ustanovujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zriaďujú rehoľné a iné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. Bez obmedzenia nadväzujú a udržujú kontakty s príslušníkmi náboženských komunít a organizácií v zahraničí.

Zdroj: http://www.culture.gov.sk